Bol som stredoškolák a bol som zamilovaný až po uši. Už len myšlienka na to dievča mi dodávala každý deň silu. Myslel som na ňu neustále, ale ani raz som sa jej nedotkol. Ani v myšlienke. Vrcholom mojej zamilovanosti bolo, že som jej vyryl kružidlom na pravítko Milujem ťa. Bolo to krásne a čisté.
            Po dvadsiatich piatich rokoch sme mali zo školy stretávku. Prišiel som vo farárskej košeli. Spolužiačky sa okolo mňa zhŕkli. „Maroš, a ty si nikdy nebol do niektorej z nás zamilovaný?“
            „Bol som...“
            „A do ktorej?“ (To som mal čo povedať!)
            „Dajte mi pokoj!“ Nedali pokoj.
            „No povedz, Maroš, ktorá...“ neustále dobiedzali.
            Ukázal som prstom: „Ty!“ Rozplakala sa aj rozosmiala, všetko dokopy.
            „Naozaj, bol som do teba paf... To ja som ti vyrýpal do pravítka Milujem ťa!“
            „To si bol ty? No mohla som to tušiť?“
            A povedal som jej: „Denne sa za teba modlím...“ Druhý raz sa rozplakala.
            „Prečo?“
            „Odkedy som sa do teba zamiloval, od mojich sedemnástich rokov, každý deň sa modlím, aby sme sa stretli v nebi.“
            Potom som ju vzal bokom. „Prečo si mi to nepovedal?“ pýtala sa.
            „Hanbil som sa ako kôň.“
            „Mal si mi to povedať.“
            „Vidíš, nepovedal som...“
            „Môžem prísť ku tebe na faru?“
            „Môžeš, ale jedine s tvojím manželom.“
            „Ako to?“
            „Necítim sa takým silným, ako si myslíš.“
            „A keď prídem sama?“
            „Utečiem. Musíš prísť s mužom.“
            Prišla s mužom, potykali sme si. Hovorím mu: „Vidíš, ja mám tvoju ženu stále rád!“
            „Čože?“ pozrel sa na mňa zdesene.
            „Nič sa neboj, keby som mal zlý úmysel, nepovedal by som ti to. Mať rád nie je hriech. Ak by mať rád bolo hriechom, nechcel by som nikdy byť farárom. Vyzliekol by som reverendu a odišiel by som z kňazstva preč.“
            Mať rád nie je hriech. Mať rád znamená dávať, a nie brať. Ja som jej nič nevzal. A to je podstata kresťanstva.

(zdroj: Marián Kuffa, Kazateľnica život)